1. |
Macocha
04:35
|
|||
|
Macocha
Včera večer pri potôčku
našla som ja fialôčku.
Fialôčka, krásne kvieťa,
Janíčkovi darujem ťa.
Mesiačik nám svietil,
môj milý sa lúčil,
na vojnu ho povolali,
mojim očiam nenechali.
Ale kým on ta odišiel,
v kostole sa so mnou zišiel.
Obrúčky sme vymenili,
naše srdcia tam spojili.
Refrén:
Macochu som tým nahnevala,
hnev jej bol veľký jaj povala.
Stretávať s milým mi zakázala,
do služby mlynárovi ma dala.
Zajtra milý z vojny príde,
srdce jeho s mojím sa zíde.
Všetko by sa stalo v stredu,
no do čaju mi dala jedu.
Tak ma z žitia sprevodila,
krátko som si tu požila.
|
||||
2. |
Čerti milého mi skryli
03:44
|
|||
|
Čerti milého mi skryli
Mala som milieho,
mala som milieho,
ale už ho nemám.
Mala som milieho,
mala som milieho,
ale už ho nemám.
Stratil sa mi v húštine,
stratil sa mi v húštine,
ostala po ňom diera.
Stratil sa mi v húštine,
stratil sa mi v húštine,
ostala len diera.
Refrén:
Ja som ho hľadala,
hľadala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Ja som ho hľadala,
volala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala
do skorieho rána.
Čerti sa škerili,
asi mi ho ukryli
do kotlíka v pekle.
Ja ho odtiaľ vytiahnem,
s krížikom si ta zájdem,
nedám im ho, dnes nie.
Ale keď ma nahnevá,
ostala mu tam diera,
šupnem im ho dole.
Potom si zatancujem,
veselo zatancujem,
keď zbadám ranné zore.
Refrén:
Ja som ho hľadala,
hľadala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Ja som ho hľadala,
volala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Nedám im ho, dnes nie.
|
||||
3. |
Zhorklo srdce, skamenelo
04:16
|
|||
|
Zhorklo srdce, skamenelo
Niesla som ja včera obed za horu,
niesla som ja obed včera miliemu.
Spoza stromu cudzí vyšiel, povalil ma, hlad si bral,
jedlo bolo nedotknuté, mňa si vzal.
Spoza stromu cudzí vyšiel, povalil ma, hlad si bral,
jedlo bolo nedotknuté, mňa si vzal.
Vyriekla som pred zotmením miliemu,
triaslo ho, keď v zlosti schmatol sekeru,
hnev ho niesol cez dolinu, našiel ho až k večeru,
porúbal ho na minderu, na dieru.
Hnev ho niesol cez dolinu, našiel ho až k večeru,
porúbal ho na minderu, na dieru.
Plakali sme v slzách v tuhom objatí,
žandári ho rvali pomstu vyplatiť,
obesili moju lásku, zatrepala kapcami,
ostal mi len horký život s hanbami.
Obesili moju lásku, zatrepala kapcami,
ostal mi len horký život s hanbami.
Plače pankhart pomazaný vraždami,
nemám sily tíšiť, láskať, nedá mi.
Skamenelo moje srdce, zamrzlo na samú dreň,
chystám sa za milým, pôjdem v peklo preň.
Skamenelo moje srdce, zamrzlo na samú dreň,
chystám sa za milým, pôjdem v peklo preň.
|
||||
4. |
Vzali sa ženy za ruky
03:58
|
|||
|
Vzali sa ženy za ruky
Pavel „Hirax“ Baričák/Pavel „Hirax“ Baričák
Padali hrudy na veko,
cmiter a kuvikov škrekot,
plakala horko, plakala mati,
tryzne podľahol i tatík.
Mati slzila si vlasy,
visia nad nami zlé časy,
narýchlo syna do vojny vzali,
náhle sa zlé veci diali.
Lapala matka po dychu,
triasli sa stromy od vzlyku,
triasli sa listy, chveli sa kríže,
klesli i vrcholce níže.
Zízala zo zeme diera,
tá všetko dočierna stiera,
utíchlo srdce, zabili syna,
ničomná je teraz vina.
Vzali sa ženy za ruky,
silnejšie boli jak pluky,
ustala streľba, vojnová vrava,
srdcová clivota žravá.
|
||||
5. |
||||
|
O dube, kerý za nič nemohol...
Pavel „Hirax“ Baričák/Simonka Vicianová, Pavel „Hirax“ Baričák
Kľakla žena k zemi z prameňa sa napiť,
schmatol ju duch planý, pýta sa jej, či chce žiť.
Za jazyk ju kmásal, ona sa s ním bila,
pustí ju vraj za život, všetko mu sľúbila.
Za čas synka povila, rastie, sily poberá,
šli raz s mamkou na roľu, zhliadol dub a povedá:
„Na tom dube visieť telo moje by chcelo.“
Matku sťaby obaril, hrôzou v nej kypelo.
Mužovi všetko zradila, nečakal a dub zoťal.
Z dreva humno postavil, na poli spievať začal.
„Každý má svoje tajomstvá, čo nešepne ani mame,
o druhom vraví sa najlepšie, klebeta väzy nám láme.“
K večeru mali práce dosť, šuhajko sa stratil...
Bolo mu neskoro, našli ho, v humne sa obesil.
Srdcia im trhali plačky mocné, v dedine nebolo duše tej,
kerá by za ním nesmútila, za firhánkom sa mihol tieň.
Diabolský chechot a psí brechot,
muži vybehli ven, trímali sekery.
V blate na franforce ležali telá zveri,
kým obrys s rohami mizol do hory.
|
||||
6. |
Všetko je živé
04:14
|
|||
|
Všetko je živé
Pavel „Hirax“ Baričák/Janka Sofia Thomková
Keď v lese tichá krása rozkvitá,
cítim v sebe božský kľud.
Keď sa prameň s riekou vlieva v oceán,
zažívam ten živý prúd.
Keď ranné slnko žiari v každej kvapke rosy,
som prebudený slnečný lúč.
Keď letný vietor hladí zlaté lány,
príroda vo mne je kľúč.
Rytier mojej mysle meč pravdy uchopí,
vedomá moc tvorenia.
Láska mojej duše, bohyňa života,
plodí dary ľúbenia.
Dieťa v mojom srdci radosť prebúdza,
slobodne a čisto sa hrá.
Majster môjho ducha stráži poznanie,
jednotu vedomia.
Refrén:
Vo mne je živé,
v tebe je živé,
všade je živé
vedomie Zeme.
Okamih vo večnosti, večnosť v okamihu,
skutočnosť je jednoduchá.
V dlaň osud vpíšem silou zámeru,
svet na moje dielo čaká.
Na palete dúha všetkých možností,
čisté plátno môjho života.
Som umelcom i dielom, vesmír sa pozerá,
ako všetko spolu hrá.
|
||||
7. |
Navždy spolu
04:48
|
|||
|
Navždy spolu
Pavel „Hirax“ Baričák/Pavel „Hirax“ Baričák
Či teba, dievčatko, diabli maľovali,
keď do tvojich líčok toľko krásy dali.
Nie diabli, nie čerti, len anjeli z neba,
bo do tvojich očí toľko krásy treba.
Staň sa mojou ženou, odkáž prísnej mati,
budú ťa mať rád v mojom srdci mati.
Nedajú ma, milý, otec neuberie,
v láske sme sa mali, no druhý si ma berie.
Refrén:
Láska v sebe skrýva množstvo zátiší,
keď ľudia nepočujú, kto nás utíši?
Hej, koníčky moje, na kopečku stojí,
do skoku sa dajte, v čepci smútok roní.
Nech sa mojím srdcom krutý živel sýti,
nestanem sa jeho, nechcem jeho býti.
Hej, šavlička moja, lúku pokropíme,
spolu sme sa našli, spolu zrak sklopíme.
Šuhaj milovaný, zažmúr oči, stínaj,
radšej mŕtvi spolu ako v láske vina.
|
||||
8. |
Postoj chvíľu
03:52
|
|||
|
Postoj chvíľu
ŽiariSlav/ŽiariSlav
Lúčne trávy kvitnú blahovoňavé,
v lesoch, hájoch hvízda vtáčia hudbička,
keď sa pozrieš dohora, máš namále,
slnko, oblak veští z tváre nebíčka.
Motýle a pavúky a chrobáky,
krásne farby, tvary vôbec nepoznáš,
nevidíš to, do seba si zažratý,
stále niečo robíš, nevieš tisíc krás.
Refrén:
Postoj chvíľu a rozjímaj,
dýchaj, otvor čuvy.
Nájdi si krásny svätoháj,
v raji svet sa budí.
Na skale si sedí netresk, rozchodník,
v lese iskrice a v bahne záružlie,
každý má to svoje miesto ‒ vôbec nik
zbytočne sa nenarodí ‒ duch to vie.
V kvapke vody žije hora bytostí,
zem je živá, živé sú i kamene,
svet je veľký, v kole všetkých pohostí,
žiadne dieťa nech už nie je nechcené.
|
||||
9. |
The Stone
04:19
|
|||
|
The Stone
Pavel „Hirax“ Baričák / Irina Zybina
I carried lunch to the hills the other day,
I carried lunch to my beloved the other day,
A stranger came out from behind the trees, he was esurient,
The food remained untouched, he wanted only me.
At twilight I confided in my beloved one,
He grabbed the ax jittering in a towering rage,
Anger carried him through the dale, he got to the place at night,
On a tear he chopped the villain into bits.
Bitterly we cried in parting tight embrace,
The warders took him to forfeit life for that wreck,
They spelled the death for my love washing me in mourning tears,
My bitter life and sorrow now is all I have.
Weeps the traitor tainted hands with pure blood,
Can’t wipe my eyes, console myself, I know no peace.
My grieving heart got petrified, got covered with the wintry ice,
I’ll rush to hell to follow my beloved one.
|
||||
10. |
Macocha (Rock Version)
04:32
|
|||
|
Macocha
Pavel „Hirax“ Baričák/Simonka Vicianová
Včera večer pri potôčku
našla som ja fialôčku.
Fialôčka, krásne kvieťa,
Janíčkovi darujem ťa.
Mesiačik nám svietil,
môj milý sa lúčil,
na vojnu ho povolali,
mojim očiam nenechali.
Ale kým on ta odišiel,
v kostole sa so mnou zišiel.
Obrúčky sme vymenili,
naše srdcia tam spojili.
Refrén:
Macochu som tým nahnevala,
hnev jej bol veľký jaj povala.
Stretávať s milým mi zakázala,
do služby mlynárovi ma dala.
Zajtra milý z vojny príde,
srdce jeho s mojím sa zíde.
Všetko by sa stalo v stredu,
no do čaju mi dala jedu.
Tak ma z žitia sprevodila,
krátko som si tu požila.
|
||||
11. |
||||
|
Čerti milého mi skryli
Pavel „Hirax“ Baričák/Simonka Vicianová
Mala som milieho,
mala som milieho,
ale už ho nemám.
Mala som milieho,
mala som milieho,
ale už ho nemám.
Stratil sa mi v húštine,
stratil sa mi v húštine,
ostala po ňom diera.
Stratil sa mi v húštine,
stratil sa mi v húštine,
ostala len diera.
Refrén:
Ja som ho hľadala,
hľadala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Ja som ho hľadala,
volala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala
do skorieho rána.
Čerti sa škerili,
asi mi ho ukryli
do kotlíka v pekle.
Ja ho odtiaľ vytiahnem,
s krížikom si ta zájdem,
nedám im ho, dnes nie.
Ale keď ma nahnevá,
ostala mu tam diera,
šupnem im ho dole.
Potom si zatancujem,
veselo zatancujem,
keď zbadám ranné zore.
Refrén:
Ja som ho hľadala,
hľadala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Ja som ho hľadala,
volala a plakala.
Ja som ho hľadala,
volala a kričala.
Nedám im ho, dnes nie.
|
||||
12. |
||||
|
Zhorklo srdce, skamenelo
Pavel „Hirax“ Baričák/Pavel „Hirax“ Baričák
Niesla som ja včera obed za horu,
niesla som ja obed včera miliemu.
Spoza stromu cudzí vyšiel, povalil ma, hlad si bral,
jedlo bolo nedotknuté, mňa si vzal.
Spoza stromu cudzí vyšiel, povalil ma, hlad si bral,
jedlo bolo nedotknuté, mňa si vzal.
Vyriekla som pred zotmením miliemu,
triaslo ho, keď v zlosti schmatol sekeru,
hnev ho niesol cez dolinu, našiel ho až k večeru,
porúbal ho na minderu, na dieru.
Hnev ho niesol cez dolinu, našiel ho až k večeru,
porúbal ho na minderu, na dieru.
Plakali sme v slzách v tuhom objatí,
žandári ho rvali pomstu vyplatiť,
obesili moju lásku, zatrepala kapcami,
ostal mi len horký život s hanbami.
Obesili moju lásku, zatrepala kapcami,
ostal mi len horký život s hanbami.
Plače pankhart pomazaný vraždami,
nemám sily tíšiť, láskať, nedá mi.
Skamenelo moje srdce, zamrzlo na samú dreň,
chystám sa za milým, pôjdem v peklo preň.
Skamenelo moje srdce, zamrzlo na samú dreň,
chystám sa za milým, pôjdem v peklo preň.
|
||||
13. |
||||
|
Vzali sa ženy za ruky
Pavel „Hirax“ Baričák/Pavel „Hirax“ Baričák
Padali hrudy na veko,
cmiter a kuvikov škrekot,
plakala horko, plakala mati,
tryzne podľahol i tatík.
Mati slzila si vlasy,
visia nad nami zlé časy,
narýchlo syna do vojny vzali,
náhle sa zlé veci diali.
Lapala matka po dychu,
triasli sa stromy od vzlyku,
triasli sa listy, chveli sa kríže,
klesli i vrcholce níže.
Zízala zo zeme diera,
tá všetko dočierna stiera,
utíchlo srdce, zabili syna,
ničomná je teraz vina.
Vzali sa ženy za ruky,
silnejšie boli jak pluky,
ustala streľba, vojnová vrava,
srdcová clivota žravá.
|
||||
14. |
||||
|
O dube, kerý za nič nemohol...
Pavel „Hirax“ Baričák/Simonka Vicianová, Pavel „Hirax“ Baričák
Kľakla žena k zemi z prameňa sa napiť,
schmatol ju duch planý, pýta sa jej, či chce žiť.
Za jazyk ju kmásal, ona sa s ním bila,
pustí ju vraj za život, všetko mu sľúbila.
Za čas synka povila, rastie, sily poberá,
šli raz s mamkou na roľu, zhliadol dub a povedá:
„Na tom dube visieť telo moje by chcelo.“
Matku sťaby obaril, hrôzou v nej kypelo.
Mužovi všetko zradila, nečakal a dub zoťal.
Z dreva humno postavil, na poli spievať začal.
„Každý má svoje tajomstvá, čo nešepne ani mame,
o druhom vraví sa najlepšie, klebeta väzy nám láme.“
K večeru mali práce dosť, šuhajko sa stratil...
Bolo mu neskoro, našli ho, v humne sa obesil.
Srdcia im trhali plačky mocné, v dedine nebolo duše tej,
kerá by za ním nesmútila, za firhánkom sa mihol tieň.
Diabolský chechot a psí brechot,
muži vybehli ven, trímali sekery.
V blate na franforce ležali telá zveri,
kým obrys s rohami mizol do hory.
|
||||
15. |
The Stone (Rock Version)
04:22
|
|||
|
The Stone
Pavel „Hirax“ Baričák / Irina Zybina
I carried lunch to the hills the other day,
I carried lunch to my beloved the other day,
A stranger came out from behind the trees, he was esurient,
The food remained untouched, he wanted only me.
At twilight I confided in my beloved one,
He grabbed the ax jittering in a towering rage,
Anger carried him through the dale, he got to the place at night,
On a tear he chopped the villain into bits.
Bitterly we cried in parting tight embrace,
The warders took him to forfeit life for that wreck,
They spelled the death for my love washing me in mourning tears,
My bitter life and sorrow now is all I have.
Weeps the traitor tainted hands with pure blood,
Can’t wipe my eyes, console myself, I know no peace.
My grieving heart got petrified, got covered with the wintry ice,
I’ll rush to hell to follow my beloved one.
|
||||
If you like SvetloVlad, you may also like:
Astralingua mixes otherwordly folk and augural classical music into their newest offering.
go to album
A fascinating, appealing record no less “weird” than the rest of her oeuvre, but certainly the most weirdly versatile.
go to album
Folk for camera
by Louis DeCicco
An album of eight hushed songs from Louis DeCicco that emphasize the gloriously ghostly sound of slide guitar.
go to album
How Does It Feel EP
by Lizzie Weber
Missouri singer/songwriter Lizzie Weber delivers a trio of songs lightly informed by country music, and fleshed out with strings.
go to album
Australian singer Jessica tempers ornate baroque folk with stark gothic poetry, infusing sadcore with transcendent sensibilities.
go to album
Guardians Of Our Time
by Edd Donovan and The Wandering Moles
Edd Donovan's day job as a social worker brings a sense of empathy to his elegantly constructed political folk music.
go to album
Ship To Shore
by Richard Thompson
The legendary Richard Thompson's new solo album exemplifies his many musical paths, from pop and cabaret to jazz to traditional folk.
go to album
